A svitol nový deň.
Ľudia s úžasom vychádzali zo svojich domovov, zraky nechávali visieť na červenom žiarivom slnku vykúkajúcom spoza rozostupujúcich sa bordových mrakov, obloha sa vyjasňovala. Smiali sa ľudia, dlane otvárali dažďu - kvapkal, padal, lial sa z tých bordových obláčikov, krvavý dážď, krv nechávajúca fľaky, liala sa do hrdiel, do dlaní, do očí, do vlasov. Smiali sa niektorí, iní plakali, miešala sa slanosť sĺz s horkosladkosťou krvi.
Červenela zem, červenela tráva, kaluže krvi... zväčšujú sa, ľudia po pás v krvi. Niektorí uvedomujú si neskôr, šplhajú na stromy, na strechy svojich domov, na autá, iní topia sa - dobrovoľne? Ponechajme ich vlastným ilúziám...
Žiarivá červená páli... vysušuje - pleť, krv...
... A z pálených krvných doštičiek stavajú sa nové domy, nové autá, nové stromy... noví ľudia.
