Andrea Hanúsková
Muž
Človeka som zalial olovom --- Vrazil kôl do srdca matky --- Zničil svet... Pre lásku k žene
nadšená študentka animovanej tvorby, písanie je pre mňa ako soľ... Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Človeka som zalial olovom --- Vrazil kôl do srdca matky --- Zničil svet... Pre lásku k žene
V sieni bolo tichučko. Sedela som pred obecenstvom ľudí, ktorí ma už dávno predtým, než sem vkročili, odsúdili. Upierali na mňa prižmúrené pohľady. Sem tam zafuneli, pokašliavali, posmrkávali.
V rukách ju nahmatám. Cítim ju v tele. Snažím sa zotierať, márne Snažím sa očistiť, márne
Ako sa raz banán omylom ocitol v jame levovej... (Alebo "omyl" pána magistra doktora profesora Andreja Hlavičku)
Modrý obláčik prižblnkotal a s ľútosťou potľapkal slniečko po lúčoch, jeden z nich tak nechtiac vystrelil do bielej holubice, práve letiacej zvestovať národom sveta večnú slobodu a mier.
Tým, že som ho nepočula, som si zachránila holý život. Lenže nešťastie nenechalo na seba dlho čakať. Neprešla som ani pár metrov a blesk udrel do jediného stromu, ktorý stál popri ceste.
Zhoreli mi všetky chĺpky na tele, pokožka, horelo mi mäso, škvrčal tuk, tkanivá, vrela a vyparovala sa krv a voda, tekutiny zo mňa vytekali. Zhorela som na kosť a kosti sčerneli.
Prekliata izba. Čo je s ňou zlé? Čo je s ňou v neporiadku? Čo je s tebou v neporiadku, že sa meníš na obyčajné zelenkavé hovno...
...Na ďalší deň som sa zobudila a zistila som, že jedno prso sa mi strašne zväčšuje, hýbe sa samovoľne, pulzuje, niečo z neho tryská a zrazu exploduje. Medzi zvyškami môjho prsu, kúsky mäsa na podlahe, tam roztrhnutá bradavka, sčervenelá po námahe, leží malé dieťa...